"Eko" kšeftíky

Environmentálna výchova, ochrana životného prostredia je v súčasnosti veľmi populárna a diskutovaná téma. Problémov životného prostredia je veľa. Takmer každá vzdelávacia inštitúcia je zapojená aspoň do jedného projektu súvisiaceho s ochranou životného prostredia. Populárne sú ekoučebne, bylinkové špirály aj pocitové chodníky...

Fingovaný záujem o ekoprojekty však môže zakrývať len záujem naplniť si vrecká. V skutočnosti vôbec nemusí ísť o ozdravenie prostredia či zvýšenie environmentálnej etiky.

Všetky takéto projekty vie Podliak s Fúriou vo "svojej" vzdelávacej inštitúcii využiť vo svoj prospech. Predstieraný záujem o ochranu životného prostredia možno speňažiť. "Šikovnosťou" Fúrie je to, že takto zrealizovaný projekt vie viackrát vyúčtovať a zákazky zadať vedeniu blízkym firmám.

Vytvorená bylinková špirála má svojim tvarom od špirály veľmi ďaleko a diametrálne sa líši od bylinkovej špirály navrhnutej v projekte. Odlišnosť vizuálna aj kvalitatívna nie je dôležitá.

Rovnako je to aj s lacno pôsobiacim pocitovým chodníkom. Je tvorený jednoduchým dreveným rámom, vyplnený kamením, lístím, šiškami a kôrou. Už po prvom daždi pôsobí katastrofálne a úboho. Tento chodník dokáže Fúria vyúčtovať vo viacerých projektoch.

Samozrejme, že takáto zákazka sa zadá spriaznenej firme v partnerskej vzdelávacej inštitúcii. Tomu zodpovedá aj výška zákazky, ktorá je výrazne nadhodnotená. Z takéhoto postupu budú mať finančný prospech obidve strany. To že hodnota zákazky je štyrikrát vyššia, než by sa to dalo urobiť inde, len utužuje dobré vzťahy medzi obomi vzdelávacími inštitúciami.

Zaujímavosťou je, že materiál a záhradné potreby už boli vzdelávacou inštitúciou nakúpené vopred v sume 250 eur. A zaujímavé je aj to, že práve na dobudovanie tohto pocitového chodníka vzdelávacia inštitúcia získala ešte aj slušný štvorciferný finančný dar od obchodného reťazca.

A takto sa z časti financií jedného projektu vybuduje pocitový chodník a financie z iných projektov, vyúčtované na ten istý pocitový chodník sa použijú nevedno kde.... A možno by sa takéto pocitové chodníky našli u Podliaka, Fúrie či ich pätolízačov na ich záhradách, chatách....

Podobné "eko" kšeftíky sa robia napr. aj s lavičkami. Doplnením zopár lavičiek k pocitovému chodníku a bylinkovej špirále zrazu vznikne externá ekoučebňa. Aj v tomto prípade je zákazka na lavičky zadaná kamarátovi a zároveň osobe veľmi blízkej jednej z pätolízačiek. Ide o jednoduché lavičky, za návrh ktorých by sa vôbec nemusel hanbiť ani žiak vo veku desať rokov. Len samotný návrh lavičiek Podliak s Fúriou kamarátovi ohodnotili sumou cez tisíc eur, keďže to ide z peňazí projektu. Vďaka svojim kontaktom sa Podliak s Fúriou neboja žiadnej kontroly ani pri takomto šafárení.

Podliak a Fúria si tak môžu urobiť čiarku ako "zlepšili" estetické prostredie vzdelávacej inštitúcie a blízkeho okolia. Realita je však smutná. V jednom kúte vzdelávacej inštitúcie je nevyužívaný nepocitový chodník, bylinková nešpirála aj predražené lavičky a z druhej strany budovy sú na zemi porozhadzované odpadky a nekonečné množstvo ohorkov od cigariet....

Takto sa "posilňuje" zodpovednosť k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia...